Fotofestival Moravská Třebová – report

2

Kdo ještě neví, kam v létě na výlet, může se nechat zlákat třeba tímto krátkým reportem na návštěvu Fotofestivalu v Moravské Třebové. Je čas do 23. 8. 2015.

text Lukáš Procházka, www.pro-chazka.com

Bohatý program moravského fotografického festivalu sa začal v ráno slnečnej soboty už nateraz festivalovou rutinou a to slávnostným otvorením. Budovou múzea Moravskej Třebovej sa niesli hrejivé slová mierené účastníkom rovnako ako návštevníkom, vrelé poďakovania sponzorom a začiatok sľubnej dávky nových perspektív zapečatilo vystúpenie mladej klaviristky.

foto Michal Kalhous

 

Prednášky uviedol do rozbehnutia alebo skôr diskusie Michal Kalhous. Centrálny štýl pána Kalhousa je takzvaná konceptuálna fotografia a jeho predstavená tvorba bola veľmi filozoficko-poetická a subjektívna. Ak vám to veľa nehovorí, nemusíte sa báť pretože toto poňatie nebolo jasné ani jednému z divákov a smelo konfrontoval autora s argumentom, že on myšlienku na tých fotografiách nevidí, že jeho fotky sú naozaj skvelé ale zdajú sa byť obyčajné. Nenechal však svoje slová chabo visieť vo vzduchu ale vyzval aj ostatných poslucháčov a divákov, z ktorých niektorí súhlasili s jeho názorom no niektorí priam naopak myšlienku autora vo fotografiách našli a obraňovali ju. Fotografie pôsobili až príliš jednoducho a nevinne a práve v tom bola myšlienka autora. Vrátiť sa na začiatok tvorby ako podľa jednej filozofie, veď predsa len keď sme boli ešte len nezbedné deti mali sme najmenej poškvrnenú myseľ či už názormi iných, s ktorými sa stretávame denne a nechávame sa nimi ovplyvniť počas celého života, alebo skazenosťou nespravodlivosťou sveta. Možno zveličujem no očividne mi takáto kritická diskusia veľmi prišla po chuti, mnohí si asi nájdu cestu k modernému umeniu, ktoré je v dnešnej unáhlenej dobe tak podceňované. Stále sme dopadli lepšie lepšie ako keby každý divák iba zaťato mlčal, uchoval by si víriace myšlienky hlboko pod všetky bulvárne trópy a odkráčal by bez náznaku myslenia (no a nabudenému pánovi vrelo odporúčam publikáciu: „Prečo je to umenie“ od Susie Hodge).

 

2

Michal Kalhous, foto Lukáš Procházka

 

Nasledovala očakávaná slideshow dvoch fínskych fotografov. Prvý nás zamestnall Mikko Haiko, ktorý predstavil svoju sériu „Drinks after Sauna“. Teda dokument, na ktorom pracuje už zopár rokov a ktorý je vlastne ešte stále v procese tvorby. Mikkov fotografický štýl by som prirovnal k magickému realizmu, kde zdanlivo úplne obyčajné veci pôsobia nadmieru neobyčajne.  Viete, že je to realita ale predsa je to len fantázia. Mikko fotografuje vzťah človeka a prírody v jeho domovskom meste, z ktorého odišiel do Helsínk a kam sa pravidelne vracia. Jeho fotografie sú miestami až hlboko meditatívne, časťami poetizujúce a chvíľami kompletne absurdné. Ako sám prezradil, fotografuje na stredoformátový farebný film. Definitívne bude zaujímavé sledovať jeho ďalšiu tvorbu a vývoj danej série. No rovnako ako Péter Korniss netušil, čo ho čaká keď  začal fotiť dedinku v Rumunsku, tak Mikka netuší akých zaujímavých, život meniacich situácií bude svedkom a dokonca mať možnosť ich zaznamenať.

 

Na pravo Drinks after sauna od Mikka a na ľavo Julie Slauka a jej "relace".

Na pravo Drinks after sauna od Mikka a na ľavo Julie Slauka a jej „relace“.

 

Petri Juntunen, druhý fínsky umelec, ktorý si dal tú námahu a prišiel osobne na festival navyše predstavil hneď niekoľko svojich sérií. A to presnejšie jednu z jeho celkom prvých fotografických sérií, osudovú sériu ktorá ovplyvnila jeho a jeho terajšiu sériu. Spoločný prvok všetkých je hľadanie nových vymožeností fotografie, posúvanie fotografie na ďalšiu úroveň, rovnako ako ďalšie perspektívy zamýšľania sa nad ňou a jej nekonečnými možnosťami. V sérii „On Seeing“ obsiahol prostredie nemocnice, ktorú navštevoval keď mu hrozilo že stratí zrak, že stratí možnosť nie len vidieť okolitý svet no dokonca i svoj vlastný. Že čelí určitej formy smrti. Sériu „Dark Matters“, ktorú zároveň vystavoval a ktorá je jeho súčasnou sériou pod vývojom, bola vizuálne najzaujímavejšia a najinovatívnejšia. Pripomína maliara. Jeho vlastné techniky nie sú vzdialené od tých maliarskych, koncept celkom vychádza z autorovej vízie ale tým ako médium používa fotografiu a nie maľbu, dáva dielu ďalší rozmer. Nič zbytočne neprikrášľuje, nič nemení, zachytáva skutočnosť a atmosféru ktoré odzrkadľujú jeho ideu. Jeho fotografie vás či už námetom, technikou alebo tlačou vtiahnu do priestoru medzi skutočným zradným svetom a fantastickou krajinou autora, kde svetlo, princípy či čas plynú celkom inak. Na moment pri prezentácii som celkom zabudol, že sedím s ďalšími päťdesiatimi ľuďmi v úplne obyčajnej sále a nechal som sa uniesť do monumentálnych fotografií zo sveta iného diskurzu, tak mocné dokážu byť dobré fotografie.

 

Fotografie Petriho treba vidieť na živo, cez obrazovku sa nedajú na plno vychutnať.

Fotografie Petriho treba vidieť na živo, cez obrazovku sa nedajú na plno vychutnať.

 

Sobotný program sa zakončil komentovanou prehliadkou doposiaľ nepublikovaných fotografií Antonína Kratochvíla, ktorý bol sladkou čerešničkou na umeleckej torte. Pán Kratochvil je osobnosťou bez ohľadu na jeho kariéru, jeho humor, náhľad či možno (určite) jemne uštipačná arogancia boli spríjemnením programu, diváci sa nasmial a nevedeli sa ho nabažiť. „Sideshow“ je séria fotografií, ktorá vznikla v Kalifornii a Severnej Karolíne. Zachytáva život takzvaných „freakov“, teda ľudí vyznačujúcich sa výraznou fyzickou odlišnosťou a handicapom. Stávajú sa cirkusantmi na pobavenie davu, ľudia sa na nich nadšene chodia pozerať ako na zvieratá zatvorené v zoo, na niečo divné, čudesné, občas priam až desivé čo by však nikde inde ako v sideshow nemohlo prežiť. Pan Kratochvil mal 25 rokov v čase fotografovania a tento dokument patrí medzi jeho prvé dokumenty. Napriek tomuto faktu z dokumentov vôbec nie je citeľný autorov vek, ktorý by bežne mohol mať silný vplyv na jeho nedostatok skúseností s fotografiou, no naopak iba dokazuje Kratochvílov talent a cit pre fotografiu a zachytenie atmosférického okamihu určitých situácií.

 

5

Antonín Kratochvíl, foto Lukáš Procházka

 

Zmienil by som ešte svoj osobný výber autorov, ktorý ma najviac zaujali i keď mi je ľúto, že si nemôžem dovoliť detailnejšie zmieniť viac. Štěpán Jílek a jeho tiež magicko-realistický dokument zachytávajúci dlho zabudnuté pozostatky po ľuďoch v prírode či v akomkoľvek priestore, roky opustený hrdzavý kontajner, chátrajúca chatrč uprostred bujného lesa, zdanlivo bežné veci ktoré si nevšimnete aj keby ste dávali  väčší pozor autor zachytil s veľmi citlivou atmosférou. Julie Slauka s jej nesmierne odvážnou jednou jedinou veľkoformátovou fotografiou a netradičným prístupom určite zaujala nejedno kritické oko. Na prvý pohľad snáď jednoduché dielo rozprestiera pohľad na obraz jemne prechádzajúci do slov, vyvoláva náhle takmer panické zovretie mysle akonáhle si uvedomíme fluidný prechod pocitu absolútnej istoty do neistoty, ktorá celkom nekontrolovateľne zrúti náš mrakodrap vedomia, rovnako ľahko nás dostane na kolená do prachu nášho vlastného sveta ako je to napríklad v dynamike vzťahov. No predsa ich neprestávame vyhľadávať. Petr Jílek predstavil dokument, ktorému venuje celý svoj život, energiu a čas. Prináša nezameniteľné okamihy zo života, využíva plný potenciál fotografie, zachytáva veci ktoré sa po ubehnutom čase zabudnú alebo sa o nich prestane rozprávať a zapadnú prachom ďalších slov a fotografia má práve silu tieto jedinečné okamihy zachytiť presne tak ako sú, bez prikrášlenia. Vystavujúcich na festivale bolo naozaj v hojnom počte a každý si zaslúži minimálne spomenutie: Héléne Bellenger, Dalibor Bednář,Štepán Borkovec, Klára Burešová, Szusza Darab, Jan Dytrych, Terezie Foldynová, Evelin Kask, Ines Karčáková, Adam Kencki, Kryštof Korč, Lucia Kuklišová, Lali Laytadze, FK Litovel, Lukáš Mach, Lukáš Oujeský, Jakub Podlesný, Karel Prskavec, Noora Sandgren, Aleksey Shihovtsev, Nina Šperanda, Ana Šuligoj, FK OBZOR Žilina.

 

Fotografia zo série "Mimo sezónu" od Štěpana Jílka

Fotografia zo série „Mimo sezónu“ od Štěpana Jílka

 

Séria "Homo Sapiens" od Petra Jílka

Séria „Homo Sapiens“ od Petra Jílka

Fotofestival Moravská Třebová je veľmi zaujímavou a všestrannou akciou, určite sa oplatí vyznačiť si ho v kalendári nasledujúceho roka. Vyzdvihol by som záujem mesta a podporu tohto festivalu, mesto ním doslova žije no s týmto javom sa bohužiaľ v dnešnej dobe stretávame stále menej a menej. Akcie tohto typu sa centralizujú iba do väčších miest, no tie sú príliš rozmanité na to aby sa každý jeden festival nejako distingvoval a nezmiešal do mora mnohých ideí a kultúra tých menších akoby len pomaly vyprchala, jej farby bledli a jej dôležitosť vytrácala. Festivalu úprimne prajem veľa ďalších úspešných rokov, som vďačný že som mohol byť jeho súčasťou a pevne verím, že sa tam stretneme o rok.

Pre nadšencov festival trvá do 23.8.2015

Viac info a program na www.fotofestivalmt.cz

VÝSTAVY